Črevo je cesta, hrubé črevo spracováva odpady – spomienky a minulosť, ale tiež z nich odčerpáva nepotrebné. Všetko, čo prežijeme má svoj zmysel aj na našej ceste poznania. Ruku na srdce, kto z nás nespomína na niečo nepríjemného, obtiažneho alebo zlého zo života, kto v sebe nenosí nedoriešenú minulosť ? Rodinné nezhody, spomienky na nevydarené partnerstvá alebo manželstvá, na krivdy v zamestnaní, ohovárania, neprávosti… to všetko nosíme v sebe zdanlivo zabudnuté.
Keď nespomíname a nerozprávame sa o daných situáciach sme zdanlivo v kľude a pohode. Niekedy stačí aj drobné pripomenutie si týchto životných bolestí a pocitov ublíženia a opäť môžeme pociťovať strach, hnev, malú aj neskutočnú túžbu po odplate, po splatení bolesti bolesťou. Chceme, aby sa tým, ktorí nám ublížili prihodilo v živote niečo podobného. Tak sa zožierame, ničíme seba a druhých.
Výzvou je naučiť sa odpustiť sebe (všetko čo sme si v živote spôsobili) a odpustiť druhým (ublíženia, krivdy…). Minulosť je za nami, už v nej nežijeme a môžeme byť slobodní.Ak máte ťažkosti so zápchou o príčine sa dozviete tu. O hnačke nájdete viac súvislostí tu.
